Kanadský súd presadzuje čínsky rozsudok o rozvode o manželskej podpore, ale nie o opatrovníctve/podpore detí

Kľúčové cesty:

V máji 2020 Najvyšší súd Britskej Kolumbie v Kanade rozhodol čiastočne uznať čínsky rozsudok o rozvode tým, že uznal časť týkajúcu sa podpory manželov, ale nie časť týkajúcu sa starostlivosti o dieťa a výživného na dieťa (Cao proti Chen, 2020 BCSC 735).
Podľa názoru kanadského súdu nebol čínsky príkaz na podporu dieťaťa konečným príkazom na účely uznania v kanadskom práve, a preto ho súd na tomto základe odmietol uznať.
Zdá sa, že skutočnosť, že čínsky príkaz na výživné bolo odmietnuté uznať z dôvodu právoplatnosti, spochybňuje zásadu právoplatnosti, keďže otázka právoplatnosti je vo všeobecnosti určená právom krajiny pôvodu, tj čínskym právom (a nie zákonom dožiadanej krajiny, tj kanadské právo).

13. mája 2020 Najvyšší súd Britskej Kolumbie v Kanade rozhodol čiastočne uznať čínsky rozsudok o rozvode tým, že uznal časť týkajúcu sa podpory manželov, ale nie časť týkajúcu sa starostlivosti o dieťa a výživného na dieťa (pozri Cao proti Chen, 2020 BCSC 735). Čínsky rozvodový rozsudok vyniesol Sprostredkujúci ľudový súd Weifang v provincii Šan-tung 10. júna 2013.

I. Prehľad prípadu

Žalobkyňa, pani Cao, a odporca, pán Chen, sa zosobášili v januári 1994 vo Weifang, provincia Shandong, Čína a mali tri deti.

Žalobca prvýkrát prišiel do Kanady v máji 2007 a odvtedy má trvalý pobyt.

V roku 2007 jedno z detí nastúpilo do školy v Richmonde v Britskej Kolumbii a tam následne navštevovalo školu. Do roku 2012 boli všetky deti zapísané do škôl v Britskej Kolumbii.

Dňa 3. marca 2010 odporca podal žalobu proti navrhovateľovi na okresnom súde Fangzi, mesto Weifang, provincia Shandong, Čína.

Dňa 21. januára 2013 okresný súd Fangzi vydal nasledujúce príkazy v súlade s rozsudkom súdneho konania (ďalej len „rozsudok súdu“):

a. bol povolený rozvod;
b. bola určená starostlivosť o dieťa a výživné na dieťa, pričom pani Cao dostala do starostlivosti jedno dieťa a pán Chen dostal do starostlivosti ďalšie dieťa a každá strana mala podporu dieťaťa vo svojej starostlivosti;
c. rodinný majetok v Číne bol určený a rozdelený; a
d. výživné medzi manželmi bolo navrhovateľovi odmietnuté.

Dňa 24. januára 2013 sa žalobca proti rozsudku odvolal na sprostredkovateľský súd vo Weifangu. Nechala sa predviesť a obhájiť svoje odvolanie.

Dňa 10. júna 2013 sprostredkovateľský súd Weifang zamietol odvolanie a potvrdil rozsudok súdu.

Dňa 30. júna 2014 podal syn odporcu v Kanade žiadosť, v ktorej sa domáhal uznania a vykonania čínskeho rozsudku kanadským súdom. Sudca Burke zamietol žiadosť 25. júla 2014 a nariadil, aby sa otázkou uznania cudzieho rozsudku zaoberal súd v procese.

Dňa 13. mája 2020 vydal kanadský súd tieto príkazy:

a. Čínsky rozvodový dekrét je uznávaný v Britskej Kolumbii.
b. Čínsky poriadok rešpektujúci manželskú podporu je uznávaný v Britskej Kolumbii.
c. Čínske príkazy rešpektujúce opatrovníctvo a výživné na deti nie sú v Britskej Kolumbii uznávané. Britská Kolumbia je vhodným fórom na rozhodovanie o akýchkoľvek ďalších otázkach, vrátane opatrovníctva a podpory s ohľadom na deti.
d. Britská Kolumbia je vhodným fórom na posúdenie nárokov týkajúcich sa majetku v Britskej Kolumbii.

II. Pohľady súdu

(1) Vyhláška o rozvode

Podľa Zákon o rozvode Kanady v súvislosti s „Uznaním cudzieho rozvodu“ podľa § 22 ods.

Rozvod udelený príslušným orgánom v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona alebo po ňom sa uzná na účely určenia rodinného stavu v Kanade ktorejkoľvek osoby, ak niektorý z bývalých manželov mal obvyklý pobyt v krajine alebo nižšej časti krajiny. príslušným orgánom najmenej jeden rok bezprostredne predchádzajúci začatiu konania o rozvod.

V tomto prípade sa zmluvné strany dohodli, že požiadavky ust. 22 z Zákon o rozvode sú splnené a čínsky rozvodový príkaz by mal byť uznaný.

Kanadský súd rozhodol, že dôkazy potvrdzujú, že manžel odporcu mal zvyčajné bydlisko v Číne najmenej jeden rok bezprostredne pred začatím rozvodového konania, ktoré by zahŕňalo s. 22 ods.

(2) Opatrovanie detí

Podľa Zákon o rodinnom práve Kanady (FLA) v súvislosti s „Mimoprovinciálnymi záležitosťami rešpektujúcimi rodičovské opatrenia“ podľa § 76:

(1) Súd môže na návrh vydať uznesenie, ktoré nahrádza mimokrajinské nariadenie uznané podľa § 75 [uznávanie mimoprovinčných objednávok] ak je s tým spokojný

a) ak by dieťa utrpelo vážnu ujmu

(i) zostať u opatrovníka dieťaťa alebo mu byť vrátený, alebo

(ii) byť odstránený z Britskej Kolumbie, alebo

b) zmena okolností ovplyvňuje alebo pravdepodobne ovplyvní najlepší záujem dieťaťa a uplatňuje sa odsek 2 tohto oddielu.

(2) Na účely odseku 1 písm. b) možno vykonať objednávku, len ak

a) dieťa má v čase podania žiadosti obvyklý pobyt v Britskej Kolumbii, alebo

b) dieťa v čase podania žiadosti nemá obvyklý pobyt v Britskej Kolumbii, ale súd je presvedčený, že

i) okolnosti opísané v § 74 ods. 2 písm. b) bod i), ii), v) a vi) [rozhoduje sa, či konať podľa tejto časti] uplatniť, a

ii)dieťa už nemá skutočné a podstatné spojenie s miestom, kde bolo vydané mimozemské nariadenie.

Kanadský súd rozhodol, že podľa § 76 FLA má tento súd právomoc nahradiť platný zahraničný príkaz, ak došlo k zmene okolností ovplyvňujúcich najlepší záujem dieťaťa a dieťa má obvyklý pobyt v Britskej Kolumbii.

V súlade s tým Kanadský súd rozhodol, že má v tomto prípade právomoc vydať nové príkazy týkajúce sa väzby podľa FLA a odmietnuť uznať čínske príkazy týkajúce sa vecí väzby.

(3) Výživné na dieťa

Kanadský súd zistil, že čínsky príkaz na podporu dieťaťa nebol konečným príkazom na účely uznania v kanadskom práve, a na základe toho ho odmietol uznať.

(4) Výživné pre manželov

Kanadský súd rozhodol, že podľa čínskeho zákona o manželstve je rozdelenie majetku primárnym prostriedkom na rozdelenie majetku medzi rozvádzajúcich sa manželov a že podpora sa poskytuje len za určitých okolností, keď nie je možné dosiahnuť základnú životnú úroveň.

Podľa článku 42 čínskeho zákona o manželstve, o ktorom sa odborníci zhodli, že je najbližším ekvivalentom kanadského pojmu manželskej podpory, ak jeden z manželov nie je schopný sám sa živiť v čase rozvodu po rozdelení spoločného majetku , druhý z manželov im musí vypomáhať so svojím majetkom.

Podľa kanadského zákona o rozvode Podľa časti 15.2(6):

Ciele príkazu na vyživovanie manželov (6) Príkaz vydaný podľa pododdielu 1 alebo predbežný príkaz podľa pododdielu 2, ktorý stanovuje vyživovanie manžela/manželky, by mal:

a) uznať akékoľvek ekonomické výhody alebo nevýhody pre manželov vyplývajúce z manželstva alebo jeho rozpadu;

b) rozdelenie akýchkoľvek finančných dôsledkov vyplývajúcich zo starostlivosti o každé dieťa z manželstva medzi manželov nad rámec akejkoľvek povinnosti vyživovať akékoľvek dieťa z manželstva;

c) zbaviť manželov akýchkoľvek ekonomických ťažkostí vyplývajúcich z rozpadu manželstva; a

d) pokiaľ je to možné, podporovať ekonomickú sebestačnosť každého z manželov v primeranej lehote.

Kanadský súd zastával názor, že jednou z kľúčových otázok je: je čínsky zákon týkajúci sa manželskej podpory taký nespravodlivý, že uráža kanadský zmysel pre spravodlivosť a základnú morálku?

Kanadský súd dospel k záveru, že hoci sú základy pre priznanie manželského výživného v kanadskom a čínskom práve odlišné, čínske právo nie je v takom rozpore s verejným poriadkom, aby porušovalo základné kanadské normy morálky.

III. Naše komentáre

Ako mnohí naši čitatelia CJO vedia, radi sledujeme, ako sa rozsudky zahraničných súdov uznávajú a vykonávajú, so zameraním na občianske/obchodné rozsudky (väčšinou peňažné rozsudky), s výnimkou rozsudkov o rozvode. Zahraničné rozvodové rozsudky zvyčajne nepokrývame, pretože cudzie rozsudky o rozvode sama o sebe sú v Číne zvyčajne vymáhateľné, rovnako ako v iných jurisdikciách.

Tento prípad, o ktorom sa hovorí v tomto príspevku, je špeciálny v tom zmysle, že čínsky rozsudok o rozvode sa zaoberá len otázkou samotného rozvodu, ale aj záležitosťami vrátane manželskej podpory, starostlivosti o deti a výživného na deti. Je tak zaujímavé poznamenať, že kanadský súd odlíšil manželskú výživu od ostatných tým, že uznal časť na manželskej výžive, zatiaľ čo odmietol uznať časť na zvyšku.

Zdá sa, že skutočnosť, že čínsky príkaz na výživné bolo odmietnuté uznať z dôvodu právoplatnosti, spochybňuje zásadu právoplatnosti, keďže otázka právoplatnosti je vo všeobecnosti určená právom krajiny pôvodu, tj čínskym právom (a nie zákonom dožiadanej krajiny, tj kanadské právo).

Prirodzene, možno si tiež klásť otázku, či by v jednom manželstve existovali protichodné rozsudky v rovnakých veciach. Na vyriešenie tohto problému kanadský súd už v rozsudku poskytuje svoju odpoveď tým, že uznáva, že „[v] prípade existuje vysoké riziko rozporuplného rozhodnutia, ak sa čínsky rozsudok neuzná, najmä pokiaľ ide o manželskú podporu, keďže zákony Kanady a Britskej Kolumbie sa výrazne líšia od čínskeho práva. Pokiaľ ide o starostlivosť o deti a podporu, znalecké dôkazy potvrdzujú, že súčasné dojednania medzi stranami by boli dôvodmi, na základe ktorých by bolo potrebné požiadať čínske súdy o revidovaný príkaz, takže bez ohľadu na to, ktorá jurisdikcia bude pokračovať, je pravdepodobné, že tento aspekt Čínsky rozsudok by bol upravený. V súvislosti s čínskym majetkom nebude vydaný žiadny protichodný rozsudok, keďže tento súd nebude rozhodovať o týchto otázkach, ani o aktívach v Britskej Kolumbii, keďže o týchto otázkach nerozhodli čínske súdy.

Potrebujete podporu pri cezhraničnom obchode a vymáhaní pohľadávok?
CJO GlobalTím spoločnosti vám môže poskytnúť služby riadenia cezhraničného obchodného rizika a vymáhania pohľadávok súvisiace s Čínou vrátane: (1) Riešenie obchodných sporov
(2) Vymáhanie dlhov
(3) Zbierka rozsudkov a ocenení
(4) Konkurz a reštrukturalizácia
(5) Overovanie spoločnosti a náležitá starostlivosť
(6) Návrh a revízia obchodnej zmluvy
Ak potrebujete naše služby alebo ak sa chcete podeliť o svoj príbeh, môžete kontaktovať nášho manažéra klientov: 
Susan Li (susan.li@yuanddu.com). Ak sa chcete dozvedieť viac o CJO Global, Prosím kliknite tu. Ak sa chcete dozvedieť viac o CJO Global služby, kliknite prosím tu. Ak chcete, prečítajte si viac CJO Global príspevky, kliknite prosím tu.